Bohatý otec, chudobný otec a šikovní ľudia, ktorí stoja za povšimnutie

Dnes sa budem venovať medzi iným aj knihe nad všetky ekonomické knihy. Komu sa ešte nedostal do ruky titul Bohatý otec, chudobný otec, tak by to mal čím skôr napraviť. Čo sa týka ekonomiky, tak je to pre mňa španielska dedina, ale vďaka tejto ľudsky napísanej knihe som veľa veciam porozumela dokonca aj ja.

Táto publikácia nás chce naučiť zarábať peniaze a hlavne to, aby sme nepracovali pre peniaze, ale aby peniaze pracovali pre nás. Tieto múdre slová som bohužiaľ nepovedala ja, ale skvelý autor Robert T. Kiyosaki. Tento výnimočný spisovateľ je často označovaný aj ako „učiteľ bohatých“. Jeho najväčším biznisom je obchod s nehnuteľnosťami, vďaka ktorému si zabezpečil odchod do dôchodku už vo svojich 47. rokoch.

Keď som môjmu tatovi pred rokom povedala o tejto knihe, tak s pohoršením sa ma spýtal:“A to akože ja nie som bohatý, keď nemám VŠ?“. Ale opak je pravdou. V tejto knihe sa píše o dvoch otcoch. Jeden bol vzdelaný a múdry s titulom PhDr. a druhý nedokončil ani ôsmu triedu na základke. Obidvaja boli úspešní vo svojich kariérach a obaja mali vysoký príjem. Len rozdiel bol v tom, že jeden zápasil s dlhmi a druhý z otcov sa stal jedným z najbohatších ľudí na Havaji. A po ich smrti? Jeden svojej rodine zanechal milióny dolárov a druhý len nezaplatené účty. Ktorý bol ktorý?

Rodičia zvyknú svojim deťom hovoriť, aby chodili do školy, usilovne sa učili a potom budú mať veľa peňazí. Jasné, škola nás toho naučí mnoho, ale nie finančnej schopnosti a gramotnosti. Jeden otec zvykol hovoriť Kiyosakimu, aby sa dobre učil, aby si raz mohol nájsť skvelú firmu, v ktorej bude pracovať. A druhý mu hovoril tiež, aby sa dobre učil, ale preto, aby mohol raz nájsť firmu, ktorú kúpi. 

Autor sa v tejto knihe vracia do obdobia, keď mal 9 rokov. Už vtedy si aj so svojím kamarátom Mike-om uvedomoval dôležitošť financií. Chceli začať zarábať. Ale kto dá deväť ročným deťom prácu?! Chlapci sa rozhodli, že budú obchodnými partnermi a začali vymýšľať, ako si zarobiť peniaze. Prešli si rôznymi nápadmi, ale bohužiaľ nič nebolo vhodné. Rodičia im hovorili, že väčšina ľudí o zbohatnutí iba rozpráva a sníva, ale oni preto niečo aj urobili.

Gratulujem ľuďom, ktorý majú nápad a vďaka nemu zbohatnú. Preto sa snažim podporovať malých podnikateľov. Nie, peniaze im nedávam. Zatiaľ nemám aké. Ale niekedy pomôže aj jedno zdielanie na Facebooku a hneď o Vás vie viac ľudí. Spomenula by som napríklad dizajnéra Shupyho (Martin Šuplata) s jeho tvorivosťou, vďaka ktorej vytvára krásne grafické návrhy, či už logá, obrazy z fotiek a podobne. 

A čo sa týka kreatívneho ducha, tak sa nezaprie ani vo Veronike Harmadyovej, ktorá má na FB stránku Mydliny. Pod týmto názvom sa nachádzajú krásne voňajúce a ešte krajšie vyzerajúce mydielka od výmyslu sveta. 

Klaudia Wurschnerová je zas skvelá fotografka, ktorá spraví z ľudí, z prírody a v podstate zo všetkého, ešte krajšie javy, akými v skutočnosti sú . 

A v neposlednom rade by som chcela spomenúť šikovné ruky Romana Zimčáka, ktorý ako sám hovorí je v raji, keď môže miešať farby, tvary a vône. Kytice a aranžmány vytvára s láskou a profesionalitou. Takže ak chcete logo pre svoju firmu, stránku alebo hocičo, čo Vás napadne, tak sa obráťte na Shupyho. Krásne mydielka Vám vytvorí Veronika, tak jej kľudne píšte. Klaudia zas z Vás spraví modelku a fotky môžu byť dokonalejšie napríklad sj kyticami od Romana. Všetci sú veľmi milí a šikovní a budú sa tešiť z Vašej pozornosti. 

Na záver by som už len dodala, že Vám teda držím palce pri svojej snahe niečo dosiahnúť.

Šetri, investuj a stanov si cieľ!

Ďalšia časť blogu je venovaná tým zvedavejším z mojich známych aj neznámych, ktorých zaujíma môj osobný rozpočet. Máme tu jedenásty mesiac v roku, a ten je pre mňa výnimočnejší ako pominulé roky. Po prvýkrát som si totiž poslala na svoj sporiaci účet 20% z mojej výplaty. Tento mesiac mi to vyšlo 56€. Samozrejme, že táto čiastka bude pohyblivá, keďže niekedy na brigáde odrobím viac a inokedy menej. Tí zdatnejší v matematike si vedia z % dokonca aj vypočítať, koľko zarába chudobný študent. 

Vždy, keď si začneme odkladať nejaké to €uro, tak aspoň v mojom prípade je veľmi podstatné určiť si cieľ, prečo toto všetko vlastne robím a na čo tie peniaze chcem vo vzdialenejšej budúcnosti využiť. Kebyže neviem kvôli čomu si odtrhávam od hu.., pardon, úst, tak ma to asi veľmi rýchlo prestane baviť. 

Stotožňujem sa s názorom, že keď už sa odhodláme neminúť všetko do posledného centu, tak je dobré nie len sporiť, ale aj investovať. A ako sa píše v jednej múdrej knihe, ktorú Vám určite časom predstavím, tak sa musíme naučiť to, aby peniaze pracovali pre nás a nie my pre peniaze. Jasné, s mojimi pár €urami sa ešte nedajú zatiaľ robiť veľké veci, ale nejak predsa treba začať, nie?! 

Mojim najbližším cieľom je si hneď po odkladaní  20% našetriť 500€. Bude to trvať síce okolo trištvrte roka, ale na dobré sa oplatí počkať. Keďže banky neponúkajú veľké úroky na sporiacich účtoch, tak to z dlhodobého hľadiska asi nebude to najlepšie. Pol tisíca €ur práve preto, lebo je to rozumná čiastka, s ktorou sa oplatí investovať do dividénd, o ktorých sa viac dozviete v samostatnom článku. V skratke - je to dobrá investícia. 

A čo potom? V tom, čo bude nasledovať po dostatočnom našetrení mám úplne jasno. Momentálne sa najviac prikláňam k tomu, že chcem cestovať a písať zaujímavejší blog ako o tom, či mám alebo nemám peniaze. Napríklad na štýl môjho cestovania u protinožcov v blogu travelingalalenka.blogspot.sk  Keď sa veľmi zasnívam, tak dokonca vidím aj vlastnú knihu, nie len internetové príspevky. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale aktuálne ma práve táto myšlienka povzbudzuje k tomu, aby som si odpustila jednu kávičku mesačne. 

Vy už máte stanovené ciele? :)

Kto chce štrikovať papuče?!

V dnešnom príspevku by som sa chcela vyjadriť k našej vzdialenejšej budúcnosti. Ako sa hovorí, tak predpovedať je ťažké a najmä ak ide o budúcnosť. Niektorí ľudia totiž nemajú jasno ani v tom, čo budú robiť zajtra.

Nedávno som išla po meste a zastavila ma babka, ktorá predávala štrikované papuče. Začala sa mi sťažovať, že má dôchodok 140€. Možno mi to karma vráti, ale pletené papučky som  nepotrebovala. To, že potom dostala amok a začala vrešťať, nech ma čím skôr trafí šľak, tak to už je druhá vec. No a potom som si niečo uvedomila. Ja predsa nechcem na staré kolená žiť z almužny a nútiť ľudí, aby si odomňa kúpili papuče. Bože, veď ja by som ich ani nevedela uštrikovať, takže by som bola už úplne nahratá.

Týmto by som vlastne chcela povedať, že je predsa len dobré odkladať si už teraz nejaké to euro na lepšiu budúcnosť. Neviem ako vy, ale ja si namiesto papúč vyberám cestovanie minimálne ako rakúski dôchodcovia.

V prvom rade si musíme uvedomiť, z koľkých financií sme schopní mesačne vyžiť a koľko si môžeme odložiť bokom, aby sme na nich dlhšie nesiahli. Je mi úplne jasné, že jednotlivec, ktorý zarába viac si môže aj viac odložiť, ako napríklad štvorčlenná rodina.

Ja osobne som momentálne schopná si odkladať 20% z výplaty, čo je cca tých 56€/mesačne. Jasné že ma to štve, keď si za tie peniaze môžem ísť niekam sadnúť alebo si kúpiť niečo na seba, ale niééé, ja si ich namiesto toho odložím na svoju budúcnosť! No som ja normálna? Samozrejme že som, veď raz to ocením a budem si strašne moc užívať. Už teraz sa na to teším. Ale nebojte, mám to vyrátané a aj teraz som si schopná robiť si radosť. Nie je to tak, že teraz chodím otrhaná, hlavne že na starobu budem bohatá, to určite nie.

Rada by som Vám predstavila jednu stránku, kde si presne môžete vypočítať za koľko rokov môžete ísť do dôchodku. Dúfam, že dopadnete lepšie ako ja, lebo mne to vyšlo až o nejakých 50 rokov, ale keďže študujem, tak inak to zatiaľ nejde.

Určite Vás zaujíma, ako ste na tom vy, tak si kliknite na stranku networthify a zadajte si tam svoje údaje nasledovne:

    1. riadok = celkové ročné príjmy

    2. riadok = celkové ročné úspory 

    3. riadok = celkové ročné výdavky

    4. riadok = % z príjmov

    5. riadok = suma, ktorú máte už teraz nasporenú

A ako bonus, keď si rozkliknete „show more options“, tak si môžete zadať aj ročný výnosv %-tách a %-tá, koľko so zarobených peňazí budete ročne používať. Po tomto všetkom Vám to vyhodí, že za koľko rokov nemusíte pracovať a peniažky sa Vám budú len tak sypať. Tak čo, dopadli ste lepšie ako ja?

Ako môžete vidieť nižšie na tej škále, tak sa tam nachádza prieskum z roku 2008. Na moje počudovanie si v Indii dokážu odkladať najviac, a to až 32% zo svojích príjmov. A napríklad v takom UK sú to len 2%. Môžete sa zamyslieť o tom, na ktorej časti škály by ste sa ocitli práve vy a či si už teraz budete nejaké to euro odkladať pre lepšiu budúcnosť.

Tak znovu o dva týždne :)

You Need a Budget!

A je tu dlhoočakávaný článok o aplikácii You Need a Budget, lebo ty proste ten budget potrebuješ! V tomto článku Vám poviem o tom, čo to vlastne je, ako mi pomohol a ako sa k nemu môžete dostať aj vy.

Program YNAB je založený na osobnom rozpočte takzvanej „obálkovej metódy“. Kľúčovou myšlienkou je zapisovanie si či už príjmov alebo výdavkov do jednotlivých kategórii (obálok). Mne osobne tento program veľmi pomohol, lebo ako som už spomínala, prvé dni po výplate som bola úpna pani a po zbytok mesiaca som bola na mizine. No najhoršie na tom bolo to, že ja som vlastne ani netušila, na čo som tie peniaze minula. Tento finančný softvér je preto vhodný pre každého, kto chce mať svoje peniaze pod kontrolou. A teraz pekne po poriadku. Po prvotnom spustení si vytvoríte vlastný rozpočet, v ktorom zadáte kategórie pri ktorých si budete sledovať svoje príjmy a výdavky. Tieto položky nie sú pevne stanovené a môžete si v nich sledovať čo len chcete a hlavne to, na čo míňate peniaze. Ja tam mám napríklad prehľad o svojich peňažných pohyboch spojených s mobilom, školou, výdavkami za drogériu, oblečenie, šport,...

Všetky tieto radovánky musím z niečoho financovať. Preto je ďalším krokom vytvorenie si takzvaných rozpočtových účtov ako je napríklad „hotovosť alebo „bežný účet“, teda miest kde vám reálne prichádzajú, ale bohužiaľ aj odchádzajú vaše peniažky.

Ale nie je to len o tom, aby ste si v určitý dátum zapísali, že ste si s hotovosťou zaplatili šampón za 4€. V mojich kategóriách sa napríklad nachádzajú aj Vianoce. Každý rok ma rozčuľovalo, že vždy som minula celú decembrovú výplatu na vianočné darčeky. Ale teraz to robím tak, že si radšej každý mesiac odložím 5€ a tým pádom si do každých Vianoc našetrím 60€. Nie je to síce veľa, ale minimálne je to o tom, že pred Vianocami budem môcť ísť aj na Vianočný punč a neminúť celú výplatu iba na darčeky. Na začiatku sa mi ťažko lúčilo čo i len s piatimi eurami, ktoré v podstate nemôžem počas roka minúť aj keď ich mám na účte, ale tak predsalen 5€ je väčšina z nás schopná oželieť s tým, že v decembri nám to len prospeje. Rovnaký prístup sa dá využiť pri všetkých druhoch nepravidelných výdavkov, ako napríklad: sviatky, ročný lístok na vlak, ale aj dlhodobé šetrenie na veci, ktoré si nemôžete dovoliť z jednej výplaty.

Čo sa týka zapisovania si do YNAB, tak je to pre mňa niekedy celkom náročné, keďže je potrebné, aby ste tam mali zapísané aj malé čiastky ako je lístok na autobus za 0,70€. Je dôležité, aby Vám presne sedela hotovosť, ktorú máte reálne a tá, ktorú máte zapísanú v aplikácií. Niekedy sa prichytím, že na to zabudnem. Potom sa k tomu dostanem tak o tri dni a už som mimo, že koľko presne čo stálo. Preto je ozaj potrebné si to podstivo zapisovať, aby ste v tom mali poriadok. Aj mňa môžete častokrát nachytať, ako si po kúpení obeda zapisujem do mobilu eurá a centy, koľko ma to celé stálo.

Ešte jedna vec, ktorú určite nesmiem zabudnúť spomenúť je, že pri zapisovaní si píšem aj to, či je daná vec „potrebná“ alebo „zbytočná“. Jasné že je napríklad potrebné kúpiť si obed v škole! Či? Nemohla by som si ho zobrať aj z domu a ušetriť? Poprípade boli potrebné tie modré náušnice, ktoré boli v zľave, aj keď mám doma minimálne 20 párov? Takéto schizofrenické myšlienky zažívam pri každom zapisovaní a koľkokrát si uvedomím, že tie peniaze vôbec nebolo potrebné utratiť.

Dôležitou funkciou aplikácie je aj možnosť vytvárať si historický prehľad v podobe stĺpcových a kruhových grafov. Tým pádom môžete spätne plakať nad rozliatym mliekom, ale hlavne sa poučiť do budúcna.

Je dobré vedieť, že samotný program je dostupný na viacerých platformách. Ja osobne ho používam prevažne na počítači, ale tí technicky zdatnejší ho môžu používať kdekoľvek na svojich mobiloch alebo tabletoch. Výhodou je podpora ako Androidu tak aj iOS, čiže si prídu na svoje aj všetci milovníci značky Apple.

Mínusom je, že tento program je platený (stojí 60$ čo je v prepočte asi 48€), ale nevešajte hlavu. Na oficiálnej stránke YNAB je možnosť vyskúšať si na 34 dní free verziu, ktorá Vás možno natoľko presvedčí, že si ho po mesiaci kúpite. Niekedy sa oplatí sledovať aj predajné akcie na portáli Steam, kde sa YNAB už viackrát predával za zľavnenú sumu 12$ (cca 10€). Na túto zľavu som mala šťastie aj ja.

Ak na niečo takéto nemáte náladu, tak sú samozrejme aj iné alternatívy ako si sledovať financie, napríklad pomocou excelovských tabuliek. Jednoducho si tam tiež dáte kategórie a budete si zapisovať svoje príjmy a výdavky. Na konci mesiaca vždy uvidíte svoj prehľad útrat a budete vedieť, čo by ste vo svojom utrácaní mohli obmedziť ale aj to, na čo si potrebujete šetriť. Výhodou YNAB-u je v tomto smere to, že Vás to odbremení od všetkých príprav a už len sledujete svoje finančné vzostupy a pády v pekne pripravenej appke.  Ako pri každej činnosti, ktorej sa chcete venovať, tak aj tu je potrebná disciplína a zodpovednosť. Veľa štastia!

Moje prvé stretnutie s peniazmi

Tak sa hlásim z ďalšieho článku. V tomto by som Vám chcela čo-to povedať o tom, ako som sa vôbec prvýkrát dostala k peniazom a ako som s nimi (ne)hospodárila. 

V druhom ročníku na strednej sme si mali nájsť prax, na ktorej budeme dva týždne pôsobiť. Keďže som chodila na Pedagogickú a sociálnu akadémiu, tak som sa rozhodla praxovať v detskom kútiku. Ako skoro každá prax, tak aj táto bola neplatená. No po skončení 2-týždňového nadobúdania skúsenosti som tam po vzájomnej dohode medzi mnou a vedúcou zostala brigádovať. A tam sa začal môj prvý kontakt s pravidelným príjmom peňazí. Zrejme to viacerí poznáte. Žiadne finančné vzdelanie, kopec peňazí a ešte k tomu pubertálny vek, no a na svete je vražedná kombinácia. Prvé dni po výplate som sa cítila ako úplná pani a po zbytok mesiaca som bola na suchom chlebe s vodou (samozrejme že trochu preháňam, veď mám rodičov) :D Čo som si v tej dobe asi tak mohla kupovať?! 

Takto to trvalo dlho-predlho, až kým ma nezavalilo bohatstvo v podobe detskej poistky, ktorú mi naši od detstva šetrili. Peniaze som dostala na svoju 18-ku a mala som povolené robiť si s nimi čo chcem, bez akejkoľvek kontroly. No a tak to aj dopadlo. Bolo to okolo 2000€ a viete čo som s nimi robila? Cítila som sa prinajmenšom ako Nora Mojsejová a každý víkend som chodila z nákupných centier s plnými taškami. Keby som aspoň niečo mala v tej skrini doteraz, ale nevidím tam ani len pozostatky toho, za čo som utrácala. 

Ďalšie nezmyselné míňanie prišlo vtedy, keď som sa po strednej škole nedostala hneď na vysokú a bola som nútená nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer. Tak som teda pol roka pracovala ako telefonistka v jednom internetovom obchode. Mala som tam okolo tých 500€ v čistom + som stále brigádovala v kútiku. Našim som ako vzorná dcéra dávala 100€/mesačne a ostatné som ako inak, rozflákala. Pamätám si, že keď mi náhodou na konci mesiaca zostali nejaké peniaze, tak hor sa do Auparku a nakupovať o sto-šesto. 

Po pol roku tvrdej práce som sa opäť potrebovala pripravovať na vysokú a z práce som odišla. No naďalej som aspoň brigádovala v kútiku, čo ma držalo 7 rokov. Skončila som v auguste tohto roku. Tak som vždy zarobila max. 155€. Z toho som si zaplatila povinné mesačné výdavky, párkrát som si bola sadnúť a bola som vybavená. Do ďalšej výplaty samozrejme ani chýru ani slychu. 

A čo moja momentálna situácia? V máji 2014 som sa dostala na neplatenú 3-mesačnú stáž do jednej personálnej agentúry. História sa opakuje a tak isto ako si ma pred rokmi nechali po praxi na brigáde, tak si ma teraz po stáži tiež nechali u seba. Kútik som teda nechala, pretože som 20 hodín týždenne v personálke a ostatok času tvorí škola + moje záujmy a ľudia. 

Niekde medzi kútikom a personálkou som si s pomocou druhých uvedomila, že nechcem žiť ako väčšina ľudí, na čele so mnou z ruky do úst. Veď chcem predsa raz cestovať a ešte k tomu aj o tom písať a zadarmo to akosi nejde. Škoda. To by bolo nových tričiek, kebyže sa dá cestovať a vydávať knihy zadarmo. :D Ale vlastne vtedy by ani nemohol vzniknúť tento blog. 

Šetrenie je aj o istom obmedzovaní, čo mi stále robí problémy, ale časom sa do toho určite dostanem a vy budete ako prví, ktorí budete o tom vedieť. Ale najbližšie budete vedieť určite o programe You Need a Budget, ktorý mi najviac pomohol s tým, aby som sa konečne spamätala a začala rozmýšľať nad peniazmi aj inak ako len čo si za ne môžem vložiť do nákupného košíka. Poprípade vozíka, keď bolo viac peňazí. :D 

O čom to celé bude?

Po mojom blogu o Austrálii konečne nastal čas, aby som znovu začala písať. Prešiel už skoro rok a veľa ľudí mi hovorilo, že chcú aby som v blogu pokračovala. Lenže písať som chcela o cestovaní, ale peniaze na to neboli. A to je taká priama úmera. Práve toto ma inšpirovalo k písaniu o večne prepieranej téme, ktorou sú financie.

Samozrejme nečakajte odomňa nejaké matematické vzorce a profi rady, čo sa týka hospodárenia s peniazmi. Bude to všetko písané mojím laickým pohľadom. Zo všetkých strán stále počúvam staré známe:“Nemám peniaze.“ A v dnešnej dobe, pokiaľ sa chcete s niekym stretnúť a porozprávať sa, tak kam pôjdete? Kaviareň sem, podnik tam...€uro k €uru a ste vycucaní na zbytok mesiaca. A komu nie je trápne prísť za rodičmi a drankať od nich peniaze, keďže my študenti buď nepracujeme alebo keď aj ťažko makáme, tak absolútne nevieme narábať s peniazmi. Ja osobne som si už nejaký ten rôčik od našich nepýtala ani cent. Nehovorím o prípadoch ako sú napríklad lieky a podobne, za ktoré mi dajú peniaze so slovami:“Keď sme si ťa urobili, tak ťa predsa nenecháme len tak zomrieť“. :D Všetky ostatné výdavky sa snažím platiť sama, čo mi nie vždy vychádza. Preto by som sa chcela v tejto oblasti zlepšiť a budem rada, ak budete túto zmenu sledovať v mojich článkoch.

Pravidelne budem postovať príspevky o tom, ako sa učím šetriť, čo mi k tomu pomáha, poprípade čo musím ešte zlepšiť a ako na to postupne dochádzam. Tiež sa zmienim o dobe, keď som začala brigádovať, cez to, ako som si uvedomila, že niečo robím zle, až po moje bohatstvo rovné Billa Gates-a. Skoro. Plus – mínus. :D Ukážem vám aj svet akcií a dividénd, ale na to mám ešte čas. V ďalších článkoch sa dozviete aj o programe You Need a Budget, ktorý ma najviac nakopol k správnemu využívaniu peňazí a na ktorý ste sa ma viaceri pýtali.

Moje príspevky nebudú len mojím súkromným, ale budem sa snažiť pomôcť aj ostatným, ktorý chcú začať šetriť a nevedia ako na to. Veď kto by nepodľahol červeným tabuľkám s % a s nápismi ZĽAVA. Hlavne ženské pohlavie pochopí tento chtíč. Od teraz si aj ja trikrát premyslím, čo dám do nákupného košíka, keď si to sem budem všetko zapisovať. A predsa nechceme, aby sa tento blog zmenil na spoveď nákupnej maniačky. :D No neručím za seba, že niektoré články tak budú vyzerať, tiež som len človek.

A na záver ešte čo sa týka názvu celého blogu. Lenka vs. Financie. Zatiaľ ma tie financie vaľcujú, ale snažím sa s nimi bojovať. Niekedy viac a niekedy menej úspešne. Uvidíme, kto nakoniec vyhrá tento battle.  

Tak zatiaľ, 

Vaša Lenka :)