V druhom ročníku na strednej sme si mali nájsť prax, na ktorej budeme dva týždne pôsobiť. Keďže som chodila na Pedagogickú a sociálnu akadémiu, tak som sa rozhodla praxovať v detskom kútiku. Ako skoro každá prax, tak aj táto bola neplatená. No po skončení 2-týždňového nadobúdania skúsenosti som tam po vzájomnej dohode medzi mnou a vedúcou zostala brigádovať. A tam sa začal môj prvý kontakt s pravidelným príjmom peňazí. Zrejme to viacerí poznáte. Žiadne finančné vzdelanie, kopec peňazí a ešte k tomu pubertálny vek, no a na svete je vražedná kombinácia. Prvé dni po výplate som sa cítila ako úplná pani a po zbytok mesiaca som bola na suchom chlebe s vodou (samozrejme že trochu preháňam, veď mám rodičov) :D Čo som si v tej dobe asi tak mohla kupovať?!
Takto to trvalo dlho-predlho, až kým ma nezavalilo bohatstvo v podobe detskej poistky, ktorú mi naši od detstva šetrili. Peniaze som dostala na svoju 18-ku a mala som povolené robiť si s nimi čo chcem, bez akejkoľvek kontroly. No a tak to aj dopadlo. Bolo to okolo 2000€ a viete čo som s nimi robila? Cítila som sa prinajmenšom ako Nora Mojsejová a každý víkend som chodila z nákupných centier s plnými taškami. Keby som aspoň niečo mala v tej skrini doteraz, ale nevidím tam ani len pozostatky toho, za čo som utrácala.
Ďalšie nezmyselné míňanie prišlo vtedy, keď som sa po strednej škole nedostala hneď na vysokú a bola som nútená nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer. Tak som teda pol roka pracovala ako telefonistka v jednom internetovom obchode. Mala som tam okolo tých 500€ v čistom + som stále brigádovala v kútiku. Našim som ako vzorná dcéra dávala 100€/mesačne a ostatné som ako inak, rozflákala. Pamätám si, že keď mi náhodou na konci mesiaca zostali nejaké peniaze, tak hor sa do Auparku a nakupovať o sto-šesto.
Po pol roku tvrdej práce som sa opäť potrebovala pripravovať na vysokú a z práce som odišla. No naďalej som aspoň brigádovala v kútiku, čo ma držalo 7 rokov. Skončila som v auguste tohto roku. Tak som vždy zarobila max. 155€. Z toho som si zaplatila povinné mesačné výdavky, párkrát som si bola sadnúť a bola som vybavená. Do ďalšej výplaty samozrejme ani chýru ani slychu.
A čo moja momentálna situácia? V máji 2014 som sa dostala na neplatenú 3-mesačnú stáž do jednej personálnej agentúry. História sa opakuje a tak isto ako si ma pred rokmi nechali po praxi na brigáde, tak si ma teraz po stáži tiež nechali u seba. Kútik som teda nechala, pretože som 20 hodín týždenne v personálke a ostatok času tvorí škola + moje záujmy a ľudia.
Niekde medzi kútikom a personálkou som si s pomocou druhých uvedomila, že nechcem žiť ako väčšina ľudí, na čele so mnou z ruky do úst. Veď chcem predsa raz cestovať a ešte k tomu aj o tom písať a zadarmo to akosi nejde. Škoda. To by bolo nových tričiek, kebyže sa dá cestovať a vydávať knihy zadarmo. :D Ale vlastne vtedy by ani nemohol vzniknúť tento blog.
Šetrenie je aj o istom obmedzovaní, čo mi stále robí problémy, ale časom sa do toho určite dostanem a vy budete ako prví, ktorí budete o tom vedieť. Ale najbližšie budete vedieť určite o programe You Need a Budget, ktorý mi najviac pomohol s tým, aby som sa konečne spamätala a začala rozmýšľať nad peniazmi aj inak ako len čo si za ne môžem vložiť do nákupného košíka. Poprípade vozíka, keď bolo viac peňazí. :D
